enroué, enrouée
[ɑ̃ʀwe]adjectif
مَبْحوح
avoir la voix enrouée كانَ صَوْتُهُ مَبْحوحًا |
être enroué كانَ مُصابًا بِالبَحّةِ |
avoir la voix enrouée كانَ صَوْتُهُ مَبْحوحًا |
être enroué كانَ مُصابًا بِالبَحّةِ |
Cochez la bonne réponse.
lui (il est)